Biohacking, 2022, epoxidová živica pigmentovaná fotoluminiscenčnými pigmentami,
Téma ma síce už dávno zaujíma, ale nakoplo ma keď mi pri plnom vedomí behala mikro kamera v mieche. Bol to fascinujúci zážitok, ako možno ohmatávať ľudské telo zvnútra na zdanlivo nedostupných miestach princípom podobným absurdnému sochárčeniu, niečo ako keď si chirurg počas operácie zohrieva ruky v dutine brušnej. Prichádzam k úžasu nad možnosťami medicíny, umelej výroby funkčných orgánov a zároveň futuristicko fantastických materiálov a technológií. Cítim že tieto artefakty majú silnú vizualitu, dávnejšie som sa zaoberal modelom srdca. Tentokrát by som sa chcel sústrediť na experimentovanie s materiálmi a ich výrazom, napríklad aby svojim výrazom pripomínal živočíšnu štruktúru mäsa, tiež ma zaujímajú nové “živé” materiály z ktorých sú tlačené orgány pre transplantáciu, čo by som chcel reflektovať pri tvorbe týchto bio-hacknutých objektov.
Vďaka použitým fotoluminiscenčných pigmentov objekt svieti v tme.

Životný balans, 2021, sádra, Dielo pôsobí na prvý pohľad sexisticky, ale socha ironizuje maskulínny narcizmus, forma, odtlačok reálneho tela si udržiava životný balans na troch symbolických bodoch, dva “široké lakte” a jeden penis, Zámerne ironizujem muskulinitu, ako celoživotné vyrovnávanie sa so sexualitou pomocou ľahkého humoru.

Krížový míľnik, 2021 zváraná oceľ, Nové Zámky, Socha je pripomenutím, že ostrie vlastných a nie len náboženských predstáv môže neprimerane zasahovať do života druhých ľudí.

Krížový míľnik, 2021, patinovaná ocel spájaná striebornou pájkou, model k realizácii sochy v Nových Zámkoch.

Cena Slobody Antona SrholcaS, 2019
3D print, PA12, 57x115x200 mm, 3D print TVAR Open Creative Hub (inšpirácia fotografiami, ktorých autorom je zakladateľ chronofotografie Eadweard Muybridge)

EPIGENÉZA, 2017, print, 119 x 168
INKARNÁCIA, 2015, acrystal, sklo, voda, manganistan draselný, 80x55x35 cm
INKARNÁCIA - klub Randal - A4 , Bratislava

Ponáranie - toto video som vytvoril ako meditáciu, inšpirovaný témou trpezlivosti k homílii Daniela Pastirčáka. Pomalý proces ponárania symbolizuje hĺbku, ktorú sa pokúšame dosiahnuť spomalením a zároveň trpezlivým prijímaním pomalosti obrazu, na ktorý sa pozeráme. Pomalé stúpanie hladiny môže na jednej strane symbolizovať plynutie života, akoby pomalé odrátavanie času, stúpanie hladiny vody, ktorá postupne zalieva všetko, ústa nos oči hlavu až sa nakoniec pod hladinou ocitne úplne všetko.
Možnú asociáciu so smrťou som vyvážil asociáciou života pomocou symbolického pôsobenia farby roztoku do ktorého bola ponorená snímaná socha.
Inkarnát - v minulosti pomenovanie pre farbu prislúchajúcu ľudskej pokožke. Umelci pomocou tejto farby vdychovali život tvaru. Táto farba súvisí s purpurom, farbou ktorá sa považovala za veľmi vzácnu a získavala sa z drobných mäkkýšov žijúcich na pobreží Sýrie a Palestíny. Purpuru sa prisudzoval posvätný význam, v staroveku ho boli oprávnení nosiť len vysokí predstavitelia štátnej moci. Aj v tomto videu som použil farbu, ktorá, ktorá rozpustená vo vode postupne inkarnuje život do sochy. Socha má tvar ľudskej tváre. Fascinuje ma spoločný základ slov, slovo tvar má spoločný základ s univerzálnym slovom tvár. Ľudská tvár je viac než tvar, nesie v sebe podľa Emanuela Levinasa hlboko zakorenený etický význam. Z vojnových udalostí je známe že napríklad vojak, ktorý sa pozerá do očí inému vojakovi ho nedokáže zabiť. V mojom videu postupne stúpa hladina a lom svetla v úrovni hladiny vody vytvára dojem ilúzie jemného pohybu, napríklad od otvorenia úst a po otvorenie očí. V prípade hudobného vstupu som plánoval, aby bol tento moment hudobne zvýraznený.
Výsledným výstupom je video -10 minútová meditácia, akvárium so sochou pomaly napúšťané vodným roztokom manganistanu draselného. Hladina roztoku pomaly stúpa a sfarbuje neživú hmotu teplou telovou farbou. V momente keď hladina prechádza úrovňou úst a očí opticky lom svetla spôsobuje ich jemné pootvorenie. Video bolo premietané na filmovom plátne v klube Randál v A4, ako súčasť meditácie počas bohoslužby vedenej kazateľom Danielom Pastirčákom.

NAOSTRO, 2014, nerezový plech, 100x100x0,2 cm
Naostro. Spojenie dvoch symbolov, spojenie žiletky ako punkového šperku a kríža vytvára ornamentálnu hru tvarov. Kresťanstvo vo svojej prvotnej forme bolo v úvodzovkách liberálnou rebéliou, ktorá bola riešením pre konzervatívne sformovaný pohľad na zákony dobovej spoločnosti. Dnes zostava symbolom ambivalencie osobnej spirituality a inštitucionálneho náboženstva.

KRÍŽ, 2012 oceľ, 160x80x10 cm

Žiletka umiestnenená na stene: Práca je reakciou na zakáz dotýkať sa vystavených diel, v galérii.
Žiletka zarezaná v stole: Dielo určené pre showroom nábytku, vyjadrenie revolty v protiklade k svetu trhu.

Vzkriesenie, 2011, epoxid, drevo, oceľ, 200x200x170 cm
Žeriavy 2010, digitálne modifikovaná kresba grafitom, print
Kríž, 2006, print
Kríž, 2006, print
Cesta, 2005

BUNKY, 2005,  pod tlakom, živicou impregnovaný papier 25x25x10 cm
Bunky, Vo výtvarnom umení sa často využívajú vzácne materiály ktoré dodávajú dielam exkluzivitu no zároveň sa využívajú aj materiály ktoré pôsobia banálne a pracujú s určitým napätím medzi banalitou a exkluzivitou. Na prvý pohľad lacný materiál použitý na tvorbu diela je určitý symbol, ktorý sa v obdobiach nedostatku a kríž stáva vzácnym. Ako to bolo napríklad s nedostatkom toaletného papiera v období socialistického plánovaného hospodárstva alebo v období pandémie.

Rozmazané telo, 1998 umelý pieskovec, v. 200 cm

Rozmazané telo - experiment, výsledkom ktorého bola autorská technika odtlačku ľudského tela do mäkkej hliny. Vzniknutá hlinená forma bola vyliata sádrou, pričom pohyb tela v hline vytvoril rozmazanie, ktorý dáva soche určitý rozmer času. Neskôr som sochu odlial do umelého kameňa aby som ju mohol umiestniť v exteriéri.

Rozmazané telo, 1998 umelý pieskovec, v. 200 cm
Rozmazané telo, 1998 umelý pieskovec, v. 200 cm
Sedimenty, 1996 Liaty hliník, sklo, oceľ, vodný roztok, 160 cm
Sedimenty, 1996 Liaty hliník, sklo, oceľ, vodný roztok, 160 cm

Odparovanie vody z nánosov lístia a kôry stromov tvorí “maľbu” v čase, vrstevnice na povrchu hliníkových tvárí priateľov, ktoré sú synonymom k vráskam na tvári človeka.
Sedimenty, hliníkové odliatky hláv priateľov v danom čase spolužiakov ktorý prežívali určitý spoločný príbeh ktorý ich spájal v určitom konkrétnom čase. Hlavy boli potiahnuté tenkou vrstvičkou vyzrážané ho kameňa z minerálky. Neskôr boli na dlhý čas ponorené je to výluhu z lístie a stromov ktorý postupným odparovaním kreslil do vápennej vrstvy vodorovné súradnice. Táto prírodná topografia je zároveň priestorovo sochou a zároveň maľbou ktorá vzniká bez dotyku ľudskej ruky.